Túto reláciu som nikdy nevidel celú a musím priznať, že to ani neľutujem. Pár minút som videl, viac vidieť ani nechcem.
Určite sa pýtate prečo. Očakávam, že veľa ľudí nebude so mnou súhlasiť, ale je mi to jedno.
To čo som videl, mi stačilo. Je až neuveritelné, aká masa ľudí sa zúčastnila na kastingoch. Ale neviem pochopiť prečo. Čo od toho očakávajú? Takéto umelé a vykonštruované vytváranie nejakých celebrít sa mi rozhodne nepáči. Ľudia sa zúčastnia na kastingoch, očakávajúc, že predvedú svoj talent pred nemilosrdnou porotou. Postavia sa pred porotu so snahou zaujať za každú cenu. A je im jedno za akú. Je im jedno, že stratia možno aj tú poslednú kvapku dôstojnosti, ktorá im zostala po prihlásení sa do tejto podivnej súťaže. Je im jedno, že čakajú na rozhodnutie poroty, akoby od toho závisel ich život. A možno aj závisí. Na porotu sa dívajú na ako na bohov, modlia sa aby ich posunuli do dalšieho kola a niektorí sa im idú strčiť priam do riti a ďakujú im, keď ich pustia do ďalšieho kola. Porote prejavujú úctu, akoby to boli ľudia o niečo lepší, nadradenejší.
Podľa mňa je to obyčajná strata dôstojnosti, ktorá nevedie k ničomu. Súťažia v nejakej ilúzii splniť si sen týmto spôsobom, ked neboli schopní splniť si ho inak. Ale keď to tým ľuďom nevadí...
Myslím, že Slovensko už talent našlo. A nielen jeden. Sú to všetci, ktorí sa do tejto súťaže neprihlásili.